Vlčí svět - www.vlci.info

Od vlka ktorý bežal po bielej zasneženej planine sa odrážalo slnko. Bežal ako vietor, nespútane a majestátne. Bolo neuveriteľné ako rýchlo bežal napriek tomu, že sa mu laby zabárali do závejov. V snehu boli hlboko vyryté jeho stopy. Zrazu sa za ním ozvalo hlasné "BUM!". Aj keď sa to zdalo nemožné vzhľadom na hlboký sneh, vlk ešte väčšmi zrýchlil. Bežal ako vietor, nespútane a volne. V jeho šľapajách sa začali zjavovať červené odtiene. Čím ďalej vlk bežal, tým sýtejšia a tmavšia bola červená farba v jeho stopách. Pre človeka bolo nepochopiteľné prečo vlk bežal stále aj napriek totálnemu vičerpaniu. Beh vlka zapadol do akéhosi cyklu. Predné laby, zadné laby... Odrazu sa cyklus zmenil, predná laba, zadné laby... Vlk už bežal omnoho pomalšie. Z nenazdajky sa za ním ozvalo znovu, no hlasitejšie "BUM!!!" a vlk opakovane zrýchlil. Teraz už mierne chrčal. Poháňala ho túžba, chcel zomrieť dôstojnou smrťou, smrťou ktorú nespôsobí človek. Teraz už jeho šľapaje boli krikľavo červené, krv vsiakla hlboko do snehu. Krv, ktorá tiekla z poranených láb. Vlk išieľ čoraz pomalšie. Keď sa za ním ozval zasa rachot, zrýchlil. Jeho fyzická sila bola už dávno vyčerpaná. Ale vlk dokázal niečo, čo človek nikdy nedokázal ani nedokáže. Poháňala ho túžba. Bol múdry. Bol voľný, voľný ako žiaden človek na svete. Cítil potrebu bežať, a tak bežal. Uháňal ako len vládal ešte pár sekúnd. Odrazu spadol do snehu. Bol mŕtvy. Zomrel od únavy...A jeho lebka dodnes visí v poľovníckom hostinci. Nikto nevie prečo, ale dodnes chodia vlci cestou, cestou ktorou kedysi prešiel vlk, vlk menom Kráľ.