Hnev je pocit nepoznaný,
počuje len potok,
studený a chladný.
Jeho srdce-veľké ako lúka,
život plný slastí nik mu nenúka.
Chce bežať ako vietor,
byť pramienkom vody.
V tom guľka medená jeho beh zastaví,
skončí len v polovici,
smrti sa už nepostaví.
ako keď zima chladná prišla,
ako keď voda z trávi zišla.
Jeho pohľad prezradí,
strach zo života,
aspoň sloboda jeho duši,
posledních pár sekúnd mu srdce búši,
Posledný výdych a jeho život skončí.
Re: Báseň o vlkovi
Napsal Wolfik e-mail 26.10.07 14:01
Pěkný, jenom že todle je poezie, ale to nic nezmění :-)
A smutný :-(
Odpovědět na příspěvek