Vlčí svět - www.vlci.info
Diskusní fórum - Formy chovu vlkov
Seznam témat
Nové téma
Vyhledávání
Re: Formy chovu vlkov
Napsal Jaro e-mail 5.11.10 21:14
S Lesim, po pozornom prečítaní jeho príspevku, nezostáva nič iné, len v plnej miere súhlasiť. Vlk je divé zviera,z ktorého si nedokážete nikdy vychovať takého spoločníka ako je pes. Je to jednoducho divé zviera a v čase jeho úplného dospievania sa Vám začne z jeho pohľadu v niektorých sociálnych vzťahoch stávať rivalom a konkurentom. Chov vlka vyžaduje nesmierne veľa znalostí o živote vlka, ako i veľa skúseností z neustálych a priamych kontaktov s vlkmi. Som toho názoru, že vlk do domáceho chovu nepatrí, je to neprirodzený a necitlivý zásah do života tejto šelmy a to najmä vo k jej charakteru a jej prirodzených vlastností. Myslím, si že Tí ľudia, ktorí majú k týmto šelmám silný emotívny vzťah a pociťujú k ním obdiv (medzi ktorých sa radím i Ja), sa skôr mali maximálne zasadzovať svojimi aktivitami a spoločenskými postojmi o to,aby do života týchto zvierat v ich prirodzenon životnom prostredí v našej prírode, záujmové a lobistické skupiny svojimi hrubými a necitlivými zásahmi čo najmenej zasahovali (necitlivé postoje niektorých poľovníckych združení najmä v otázkach ochrany vlka, ktoré by mali eliminovať občianske ochranárske združenia svojimi aktivitami tak, aby bol dosiahnutý a zabezpečený viesť maximálny stupeň ochrany vlka z hľadiska zákona o ochrane prírody), resp. aby si i čo najviac obdivovateľov tejto šelmy dokázalo s pokorou uvedomiť ten najdôležitejší fakt, že vlkom sa zavďačíte najviac tým, aby mohli v našej prírode žiť svoj nerušený život divej šelmy spôsobom, ktorý je tejto šelme od nepamäti vlastný a je pre ňu charakteristický. Milovníci vlka, neblnime, hlavne zbytočne a sebecky (z pohľadu budúceho a potencionálneho chovateľa vlka)nevykradájme vlčie brlohy s ešte nesamostatnými vĺčatami, (je to skutočne niečo neprirodzené) a učme sa v pokore tešiť z ojedinelých chvíľ (ktorá sa obvykle stáva spomienkou na celý život)keď budeme mať to šťastie túto šelmu pozorovať vo voľnej prírode, resp. v jej prirodzenom prostredí.
Re:Formy chovu vlkov
Napsal Vlčica 10.1.05 09:21
Musím rozmýšlať trochu reálnejšie...
Re:Formy chovu vlkov
Napsal Vlčica e-mail 7.12.04 11:32
Podla mna by sa vlci mali chovat vo velkých priestoroch.aj ked 10000km stvorcových.Ale podla mna si zaslouži svobodu
Re:Formy chovu vlkov
Napsal lesi e-mail 21.6.04 15:03
To je super, Lucka, presne nejak tak som to myslela !...
Život zvierat v zoo bude asi fakt vždy vyvolávať siahodlhú polemiku. Vidieť by sme chceli všetky, rýchlo a na jednom mieste. Sú tam ozaj len pre náš pohlad. Vidieť ich skutočné prirodzené prostredie, o to už tolko nestojíme. Potom zákonite vždy nám tam budú vyskakovať druhy, ktorým v zajatí jednoducho nedokážeme pripraviť ani približne adekvátne životné podmienky a pre vnímavejších ako si aj Ty bude aj pohlad na také znudené zviera utrpením.
Jednoducho „Pre vlkov dobré podmienky v zajatí neexistujú.“ Lucka, to je pamätná veta!! Super!!!
Bohužial, pokial sa budú (väčšinou v neprofesionálnych chovoch) objavovať problémové zvieratá, myslím tým samozrejme rôzne šelmy, vždy bude tento problém, čo s nimi, kam ich dať. Uspať, vypustiť do lesa, ponúknuť do zoo, alebo kam?
Sú šelmy, o ktoré by sa zoo hádam aj pobili, len aby ich mohli mať. Ale sú aj také, o ktoré už nikde nestoja...
( Pred 3 rokmi sa nám hore v Tatroch na Chate pod Rysmi objavila malá medvedička. Vždy okolo piatej ráno nám tancovala po streche, cez deň naháňala turistov, každému chniapala po nohách a po ruksakoch, chalani – nosiči si všetci rad radom povylepšovali osobné rekordy v rýchlosti vynášok, keďže sa chceli v doline mimo chaty zdržiavať čo najmenej. A pritom to bolo len neškodné 80-kilové medvieďa...
Tanapáci už boli pripravení na odstrel, keď sa ozvali z malej ZOO v Stropkove, že by si ju vzali. Nikde inde ju nechceli, lebo zoo sú prepchaté medveďmi – vlastnými alebo odobratými z nevhodných chovov.. Boli dokonca aj pokusy vypustiť ju s vysielačkou do Východných Karpát, ale so synantropizovaným medveďom je to už ťažko... Nakoniec odletela do jednej zoo tuším až volakde do Belgicka či Holandska. )
Vždy je to ťažké rozhodnúť o osude živočícha, čo by bolo najlepšie... Zoo určite neni ideál. Najmä taká, ja tomu hovorím, zoo balkánskeho typu: žiadny výbeh, len malé studené betónové klietky s mrežami. Až neuveritelné, že aj v treťom tisícročí zvieratá ešte niekde žijú v takýchto podmienkach! Vôbec sa nedivím, keď si potom leopard žijúci na pár metroch štvorcových ubližuje sám sebe...
Vlčie brlohy sa vyberali aj v minulosti, tak predpokladám, že sa vyberajú aj teraz. Všetko sa ustrážiť nedá a ani všetky vĺčatá z ničoho nič “chýbajúce“ pri brlohu sa nedajú vysvetlovať len prirodzenou mortalitou.
Skrátka záujem o tento zvláštny druh chovu ako vidno narastá, všade sa nájdu ludia ochotní zacvakať tisíce a aj taký krivák sa vždy nájde čo to pre nich urobí... Chvalabohu, zvierat “odtrhnutých od ich svorky“ z divočiny je v chovoch predsa len menej ako vlkov pochádzajúcich už z chovaných rodičov.
Spomínam si na jeden z najväčších šokov aký som zažila v tejto problematike bol, keď mi nedávno kamarát – drevorubač a pastier oviec v jednej osobe (netušiac čomu sa venujem) so širokým úsmevom hrdo zvestoval, čo kedysi dokázal : ukradol medvieďa starej medvedici rovno spred nosa!
(Dodnes nechápem ako to urobil, páč ja migám, len čo sa postaví a ňuchá na dvoch... hihi... pud sebazáchovy ešte funguje, jestli se nepletu... Vodiace medvedice sú veru neobyčajne prítulné stvorenia...:)) hihi...)
...Ale s tým malým medvedíkom to vtedy nedopadlo vôbec dobre. Zavrel ho síce bezpečne do koliby, no ono sa nejak dostalo von, medzi ovce a medzi psov... Naše čuvače ho v momente roztrhali...
Inak sú psy úžasné! A s tou vďakou vlkom za nich je to presne tak!
Máme NO, máme čechoslováka, máme saarloosona, kanadského ovčiaka, husky a malamuty, severských a japonských plemien doaleluja, tak neexistuje, že by si každý nevybral, kto túži po psovi, po kamarátovi so vzhladom vlka.
A čo hovoríš na nových zubríkov vypustených v Poloninách? Dobré, že? Hurááá!! :) Dúfam, že ich tam miestni vlci zaraz nevykosia...To by bol riadny trapas...
Re:Formy chovu vlkov
Napsal Lucka e-mail 17.6.04 11:10
Prakticky suhlasim so vsetkym, co bolo v tvojom clanku - je velmi dobry, obsahuje nielen triezvy pohlad na vec, ale aj fakty, ktore presvedcia (alebo by aspon mali presvedcit) aj prave tych, ktori su negativne naladeni voci selmam vo volnej prirode. Len clanky takehoto typu by mali byt uverejnovane aj v novinach a casopisoch pre siroku verejnost - to je jediny mozny sposob osvety, ktora moze zachranit vlkov na Slovensku a navratit ich do Ceska (aj inych europskych krajin).
Inac k tomu chovu vlkov: ja keby som bola vlk, chcela by som zit niekde na Sibiri alebo v Kanade alebo na Aljaske alebo hocikde inde, ale VOLNE v lese. V ziadnej ZOO a uz vobec ne s ludmi! Tie obory este pochopim (ale nemusi ich byt vela a vlci zijuci v oborach by mali byt narodeni uz v tychto oborach - aby sa tam proste nedavala divozijuca odchytena populacia - co moze byt horsie pre vlka, ktoreho odtrhnu od jeho svorky a miesto volneho nekonecneho priestoru zije sice vo velkej, ale predsa "klietke"?). Ale chovat vlky v ZOO je absolutna blbost. Vlastne to uz nie su vlky.
Poslanim vlkov zijucich v prirode je zachovat to , co sa vyvijalo stovky tisic rokov, zachovat rovnovahu kolobehu zivota a prirodzeneho vyberu. Vlci v zajati tuto schopnost stratili, lebo sa ju nemohli naucit od rodicov, ktori uz tiez boli odchovani v zajati. Vlci su v ZOO drzani vlastne len pre potesenie a radost navstevnikov, aby sa na nich pozreli a odisli. V bratislavskej ZOO nikdy nebol vlk, ked som bola mala a ani mi to nechybalo (asi som si to tak neuvedomovala), teraz, ked mam vlky rada, mi uz vobec nechybaju, lebo viem, ze to nie je to, co vlky potrebuju. Niektore zvierata, napr.bylinozravce, hady, niektore vtaky, opice atd znasaju zajatie celkom v pohode a nemusi im vadit, ak maju dobre podmienky. Ale pre vlkov dobre podmienky v zajati neexistuju. Ako chce clovek poskytnut vlkovi moznost tulat sa 50 km lesom s nosom vo vzduchu a na zemi hladajuc potravu a vobec tu radost z volneho pohybu? (toto viem pochopit - aj ja sa rada tulam lesom a aj keby bol plny uchylakov, ta radost za to riziko a nebezpecenstvo stoji a nikdy sa toho nevzdam)
Preto som rada za kazdeho vlka, ktory nemusi byt v ZOO. (touto pointou som myslela hlavne to, ze pocet vlkov chovanych v zajati v ZOO sa nemusi zbytocne zvysovat, aj ked ZOO odchovava vlcata)
Ku chovu vlkov u sukromnikov sa nebudem vyjadrovat - to je absurdna blbost. Dive zviera patri do divociny a nie do civilizacie.
A teraz trochu odbocim, preco mam vlkov rada ja. Je to jednoduche. Dali nam ludom psov. Kedysi sa skupina vlkov rozhodla a prisposobila sa zivotu s ludmi a my by sme mali byt stastni, ze mame tu moznost mat vlastne "vlkov" stale pri sebe.
A tych skutocnych divokych musime ochranovat uz len preto, ze nam ludom poskytli neocenitelne sluzby prostrednictvom ich "bratrancov" psov pocas vyvoja cloveka a poskytuju nam tieto sluzby aj nadalej. Cize ak sa chceme bavit o chove vlkov, mali by sme sa bavit o chove psov, ako zachranit dedicstvo nasich predkov. A chov vlkov (ich zivot a rozmnozovanie) nechajme na prirodu.
To bol samozrejme moj nazor, ako to vidim ja. Vlci su velmi zivotaschopni a prisposobivi a poradia si sami (netreba ich chovat pre zachranu druhu v ZOO a v oborach), len treba ludi presvedcit, aby ich nezabijali a nechytali. Tymto chcem povzbudit vsetkych "aktivistov" nech vytrvaju v sireni posolstva zachrany vlkov v SIROKEJ VEREJNOSTI - aby sa o tom pisalo, hovorilo, diskutovalo, aby sa zmenila legislativa, postoj pastierov (nech si kupia niekolko kaukazskych alebo inych pastierskych psov) a hlavne polovnikov (trochu idealisticke
)
Formy chovu vlkov
Napsal lesi e-mail 10.6.04 21:13
Je rozdiel chovať vlka ako vlka a chovať vlka ako psa.
V dobrej zoo žije vlk aspoň do určitej miery skutočne ako vlk. Má k dispozícii prírodný, aj keď priestorovo silne obmedzený výbeh, pohyb ludí je vedený pozdĺž jednej jeho strany, kontakt s človekom je v maximálnej možnej miere minimalizovaný, akurát na úkon podávania potravy. A hlavne, vlk tu žije vo forme svorky, teda v sociálne zdravom prostredí, vo svojej vlastnej rodine. Ak k tomu pripočítame nezanedbateľný výchovný a vzdelávací účinok na širokú verejnosť, potom snáď možno akceptovať aj určité zjavné nedostatky takéhoto chovu.
Po zoo ďalšou formou chovu vlkov, rozšírenou hlavne v západnej Európe, kde sa vlk nevyskytuje vo volnej prírode, sú akési prírodné zooparky. Niečo na spôsob Topolčianskej zubrej obory alebo obory bielych jeleňov v Čechách. Väčšina fotiek vlkov po všetkých možných netových stránkach sú práve z takýchto zariadení.
Na velkej, ale pevne ohradenej výmere prírodného lesa a iných vhodných biotopov tu žije kontrolovaný počet zvonku kŕmených jedincov daného druhu, ktorý je tam predmetom ochrany a návštevník sa môže vnútri obory pohybovať výlučne po vyhradených trasách.
Na niektorých miestach sú namontované optické pozorovacie zariadenia, s ktorými prehliadneš prakticky celý areál až hlboko do lesa. Ak máš šťastie, uvidíš v dialke hrajúce sa vlky, alebo si ťa sami prídu poobzerať. Ak to šťastie nemáš, tak proste smola. Prídeš nabudúce. Ale nikoho tam ani nenapadne porušiť súkromie svorky a silou-mocou ich naháňať po celom parku, len aby mohol povedať, že videl vlka, alebo si ho ešte nebodaj aj pohladkal.
TROFEJIZMUS
Takto vlk žije ako vlk.
Ale zásadne nesúhlasím s tým, aby sa vlky chovali u súkromných osôb ako psy, ako záľuba.
Vlk nie je domáce zviera. Prečo toto robiť? Z akej “lásky k vlkom“?
Z lásky a náklonnosti k vlkom ich budeme brať k sebe domov?
Polovník presne z takejto istej lásky k prírode ide do lesa a privlečie si domov hlavu jeleňa alebo kožu vlka či rysa a s patričnou hrdosťou si to zavesí doma v obývačke všetkým na obdiv.
Nie, lásku k prírode mu rozhodne nemôžno uprieť. Len sa tá láska z nášho pohladu akosi zvláštne prejavuje...
Vlk je velmi atraktívnym objektom záujmu ako pre polovníka, tak aj pre chovatela.
Či mám pred kozubom rozprestretú vlčiu deku s vycerenými tesákmi, alebo sa mi tam slastne rozvaluje nádherný živý vlk, medzi tým vlastne nie je žiadny podstatný rozdiel.
Obe sú výsledkom svojsky poňatej lásky k divočine a poslúchnutia výzvy popasovať sa s ňou.
Doniesť si vlka domov a potom sa snažiť ho vychovávať (aspoň čiastočne) na svoj obraz ako psa, alebo s ním proste len žiť tak ako žijeme so psom, podla mňa znamená absolútne poprieť samotnú podstatu a účel existencie vlka ako druhu a poprieť vlčiu prirodzenosť toho jednotlivého vlka alebo vlčice, ktorého doma mám.
“VRELÉ ODPORÚČANIA ZHORA“
Chov velkých šeliem človekom, resp. jeho negatívne dôsledky sú v rozpore s ustanoveniami základných dokumentov medzinárodnej ochrany prírody, rešpektovaných v celom civilizovanom svete, v Európe, aj u nás (EAP - Európske akčné plány na ochranu velkých šeliem, Smernica Rady Európy o ochrane prírodných stanovíšť volne žijúcich druhov, Bernský dohovor a Konvencia CITES) a sú v rozpore aj so základnými princípami samotnej trvalej udržatelnosti.
Druh živočícha, ktorý v prírode plní kľúčovú úlohu absolútneho vrcholu potravnej pyramídy daného ekosystému, teda jeho vrcholový predátor, navyše chránený alebo až prísne chránený, by nemal byť pod nijakou zámienkou predmetom vlastníctva, obchodu a chovu v ľudskej starostlivosti, mimo odborných chovných zariadení na to určených.
Podľa Smernice EU je teda aj chov vlkov v zajatí (myslený ako záľuba) neprípustným a nežiadúcim javom, ku ktorému je treba zaujať racionálne jednoznačné odmietavé stanovisko.
Pavel Hell, najuznávanejší slovenský vlkológ o probléme hovorí:
„V posledných rokoch sa niektorí ľudia venujú chovu nebezpečných zvierat, najmä exotických šeliem, ale aj vlkov v zajatí viac-menej zo snobizmu, aby zdôraznili svoju výnimočnosť, či solventnosť. Toto by sa malo striktne zakázať, aj v záujme bezpečnosti verejnosti a ochrany genofondu voľne žijúcich populácií.
Stáva sa totiž, že keď ich táto atrakcia prestane baviť, jednoducho vypustia zviera do voľnej prírody, z čoho môžu vzniknúť obrovské problémy.
Odstrašujúcim príkladom je v tomto smere Severná Amerika (USA a Kanada), kde sa v súčasnosti chová údajne až do 20 000 (!) hybridov, teda krížencov vlka so psom. Chovajú ich súkromníci ako exotické zvieratá, často v snahe prezentovať svoj imidž silného macha. Tieto krížence sú velmi nebezpečné aj pre človeka a v Severnej Amerike už usmrtili veľa ľudí, najmä detí, ale aj vlastného pána, ktorý ich nezvládol a neudržal si pozíciu alfa-vlka.“
( Hell a kol.:Vlk v slovenských Karpatoch a vo svete, strana 133, Vydavateľstvo PaRPRESS, Bratislava 2001,182 s.)
Aj ja podotýkam, že okrem Indie je to práve Amerika, odkial každú chvílu prichádzajú správy o reálnych a fakt velmi brutálnych útokoch “vlkov“ (a púm) na bivakujúcich turistov v prírode. V prípade oných “vlkov“ však nijako nemožno dokázať, že to neboli prírodní, lebo aj keď sa podarí takého jedinca hneď pri útoku zabiť alebo zadržať a vyšetrením sa potvrdí, že je to ozaj vlk a nie kríženec a zdravý, nebesný, nedá sa už určiť, či náhodou nepochádzal z ludského chovu. Vina potom padá na vlka ako takého a z toho sú potom celí zmätení aj samotní odborníci na vlkov, a nie to ešte verejnosť, ktorá len v nedávnom čase horko-ťažko akceptovala ich prítomnosť a návrat aspoň do velkoplošných chránených území.
SYNANTROPIZÁCIA ŠELIEM
Ako aj Michal vraví, otázka neznie či by niektorému konkrétnemu vlkovi/vlčici, ktorý je už v chove bolo lepšie na záhrade alebo v lese. (Ak sa už raz vlčiatko v ludskom chove v umelých podmienkach narodilo a socializovalo s človekom, už sa nedá nič vrátiť späť. Má to na doživotie.)
Otázka je, ČI JE ŽIADÚCE POČET JEDINCOV CHOVANÝCH V ZAJATÍ A POČET CHOVATEĽOV ĎALEJ ZVYŠOVAŤ napríklad tým, že svojím záujmom o chov divokých druhov vytvárame dopyt po produkcii ich mláďat.
7-8 mesačné vĺča je už statným zvieraťom. Od tohto veku začína byť situácia pre nepripraveného chovatela vážna z dôvodov velkosti a apetítu. Stále je to však len “mierne prerastený pes.“ Kritickou skúškou vzťahu chovatela a jeho vlka sú vraj ale zmeny osobnosti, povahy a správania vo veku 2-3 rokov, ktoré aj v prírode zabezpečujú, že sa z bezstarostného “psa“ stane zodpovedný vlk, ktorý sa chce postaviť na vlastné nohy, skúša ovládnuť svoju svokru :)) a stať sa jej alfom (a to aj voči vlastnému otcovi, v našom prípade chovatelovi), resp. odísť z nej preč, nájsť si vlastné teritórium a založiť úplne novú rodinu. (Vlčice majú k “odchodu“ o niečo menšie sklony)
Ako tzv. problémový chov sú potom najčastejšie prešetrovaní práve vlci v tomto vekovom rozpätí od niekolkých mesiacov do 3 rokov. Sú svojim majitelom odobratí a umiestnení do vhodného zariadenia, u nás najčastejšie ZOO Bojnice. Len v rokoch 1996-1997 a len na Východnom Slovensku bolo nutné takýmto spôsobom urýchlene rozhodnúť o piatich subadultných vlkoch. (zverejnené v časáku Enviromagazín 1/1998)
Úžasne zodpovedné voči všetkým vlkom je aj to, keď to svoje kvítko majitel radšej vyvezie do lesa, aby ho “ušetril“ neveselého života v zoo.
Vieme si vôbec predstaviť, aké problémy aj tu u nás vie narobiť jediný vypustený či ujdený vlk?
Správa sa úplne inak. Nebojí sa ludí, nebojí sa psov, ide po ovciach, suverénne sa premáva priamo pri dedine. Vyvoláva všeobecný strach, davovú hystériu, novú nenávisť proti šelmám. Miestni polovníci v domnení, že “teraz už iste dostali toho pravého“ vyhladia celú lokálnu mikropopuláciu prírodných vlkov. Ako dôvod im to mimochodom príde velmi vhod!
Roky čakania a nádejí na stabilizáciu ich prítomnosti, roky úsilia, trpezlivého vysvetlovania luďom, diskusií s polovníkmi a osvetovej práce s ovčiarmi a ich psami sú v háji. Myslíte že jednoduchí ludia a radoví polovníci chcú chápať rozdiel medzi “dobrými“ vlkmi žijúcimi volne v prírode a nežiadúcimi vlkmi od ludí a vlkopsami?
Keď je to takto u nás, sto pro to bude tak aj na Morave a v Čechách.
Synantropné návyky si ujdené šelmy prenášajú aj do nových lokalít a na novú generáciu. Vlčie krížence už nie sú vybavené prirodzenými autoregulačnými mechanizmami ako vlky. V tomto sú skôr podobné kojotom.Volným párením sa rozmnožujú podstatne rýchlejšie než vlci a o všetkých takýchto šelmách platí, že k luďom nie sú priatelskí, ale ani sa neboja.
Len zopár skutočných prípadov:
-1975: z výbehu v Bavorskom lese uniklo 11 vlkov, túlali sa po kraji, ludí sa samozrejme nebáli, nejakým spôsobom sa dostali medzi deti (!) hrajúce sa na pieskovisku, jedno z nich výstražne chňapli, následkom čoho na obrovský nátlak zdeseného obyvatelstva a médií na nich minister vnútra poslal 300 po zuby ozbrojených vojakov a hordu miestnych lovcov. Niekolko vlkov vtedy cez Kvildu prebehlo aj na Šumavu a aj tu sa voči luďom správali neprirodzene. Boli postrielaní.
-1983, Lesný závod Bardejov (východné Slovensko):
pracovníci LZ našli brloh, niekolkých dospelých postrielali, tri vĺčatá dali kynologickým organizáciám na kríženie s NO
-1985-86, v oblasti Turčianskych Teplíc v tom čase senzačný úlovok vlka, neskôr sa ukázalo, že šlo o jedinca, ktorý ušiel zo ZOO Bojnice.
- 1986, Lesný závod Beňuš (Nízke Tatry):
lesní roboši vybrali brloh, vĺčatá si rozobrali medzi sebou, odchov sa, ako ináč, nepodaril.
- 1988: na Lesnom výskumnom ústave vo Zvolene v tom roku evidujú už niekolko prípadov zámerného vypustenia hybridov, ale aj čistokrvných doma chovaných vlkov do volnej prírody (možno ako snaha samozvaných spasiteľov za každú cenu položiť vo svojej oblasti bez prirodzených vlkov základy ich novej miestnej populácie)
- 1994 až 1995 Moravsko-Slezské Beskydy, Staré Hamry, Těšínoky:
skupina zvierat podozrivého výzoru opakovane napáda ovce za bieleho dňa, dovolia priblížiť sa na 10 m., zabitých 100 až 300 (?) ovcí. Podla trusu, stôp a spôsobu konzumácie potravy sú nejednoznačne identifikovaní ako zdivení psi alebo krížence s vlkom
- 1995 až 1996 Beskydy, oblasť Těšinok:
pravidelne pozorovaná stopa mimoriadne velkého vlka, pravdepodobne kanaďana (nejaký čas predtým chovateľ na Štramberku kúpil zo ZOO Brno 2 kanadské vlky, oba mu zakrátko uviali, jedného strelili, jeden sa “stratil“)
- 1998 Beskydy – Dolní Lomná:
nájdené mohutné zastrelené zviera bez hlavy, s určitosťou to nie je vlk, možno kríženec s ovčiakom alebo aljašským malamutom, ale jeho pôvod sa nedarí objasniť
- 2000 Morava, okres Vsetín:
Jediný medveď, predtým chovaný v zajatí, v dôsledku čoho stratil rešpekt, v priebehu krátkeho obdobia v auguste (tuším srpen) roztrhal niekolko oviec. Na hospodárskych zvieratách v Moravsko-Slezských Beskydech spôsobil škodu za vyše 200 000 Kč. Velká šelma ako typický potravný oportunista jedná vždy cestou menšieho odporu a sám od seba od oviec nikdy neodíde, aby sa naháňal za dákou jelenicou po lese.
Keby toho medveďa neboli zase chytili a zavreli do zoo, škody len do konca tej pastevnej sezóny by museli presiahnuť 1 000 000,- (slovom jeden milión !) čo je viac ako spôsobí ročne všetkých 850 medveďov na Slovensku dokopy.
VLASTNÉ ROZHODNUTIE ZRIECŤ SA AKO PREJAV VEDOMIA ZODPOVEDNOSTI
To že je niečo možné, že to už niekto dokázal, alebo že to nie je vyslovene zakázané ešte neznamená, že je to aj správne.
- nelegálny a utajovaný letný odstrel šeliem polovníkmi
- zákonom nelimitovaná početnosť jedincov v zimnom odstrele vlkov
- nedisciplinované strielanie na “nevítané“ šelmy za každú cenu (- vlky presitkované
brokovnicou, ktorá prakticky nemá šancu ich zabiť, len ich škaredo poraní...)
- možnosť strielať “škodnú“(sojky, vrany, kuny, tchory,...) po celý rok, vrátane času odchovu
mláďat
- polovníci špecializujúci sa na lov našich velkých šeliem (poznám jedného, čo má doma už
po 15 trofejí z vlkov a z rysov a ešte mu neni dosť...)
- ...
Veci voči prírode síce nezakázané alebo ticho tolerované, ale prinajmenšom zvláštne a určitej úzkej záujmovej skupine to vždy pripadá v poriadku.
Od samej lásky k prírode, v presvedčení, že my vieme najlepšie posúdiť čo je pre ňu dobré, sme už narobili vela somarín a amatérsky chov velkých šeliem u súkromných osôb je práve takýto prípad, kedy by sme mali my, ich potenciálni majitelia skutočne zodpovedne zvážiť, aké pohnútky nás k takejto požiadavke vedú.
Neberme vlky do chovu, keď sa nemôžeme zaručiť!! Nezháňajme vĺčatá po internete, nepodnecujme svojím dopytom po nich čierny trh s chránenými druhmi živočíchov!!!
(Si myslíme, že priekupníci internet nemonitorujú ? ) Nepodporujme rozširovanie súkromných chovov vlkov a ostatných velkých mäsožravcov. Aj keď vlkov milujeme (alebo práve preto) nechcime ich mať za každú cenu pri sebe.
Ak ide o zviera, ktoré je už u niekoho v chove, ale má problémy a my dokážeme jeho chov prevziať, potom dobre, v poriadku.(To však dokáže len skúsený odborný alebo dlhoročný chovatel...)
Je však v poriadku, keď si nejaký romantický snílek-vlčí fanatik bez toho že by vedel čo ho čaká, doslova objedná k budúcej jari úplne nové vĺča ?
Študujte problematiku v dostupnej literatúre (záujemcom poskytnem bohatý zoznam), sledujte vývoj zveri vo Vašich pohoriach, skúmajte ich vhodnosť pre znovuosídlenie velkými šelmami a všetkými silami sa zasadzujte o ich aktívnu ochranu, ALE VO VOLNEJ PRÍRODE!
Práce je tu dosť a dosť. Kto to tu stále opakuje, že vlky miluje? Nechajme vlka tam kde patrí, kde sa môže naplno rozvinúť ako vlk.
Vlci sú asi najmenej pochopenými predátormi. Preto nás tak potrebujú. Vlci potrebujú rozumných ludí, ktorí vedia o čo ide, rozpoznajú čo ich pokúša a vedia sa v rozhodujúcej chvíli postaviť na správnu stranu.
Nepochopenie, strach, odmietnutie, nenávisť k vlkovi a šelmám, ale aj jeho zbožšťovanie, emócie, totálna protipolovnícka hystéria, romantické predstavy a sny o spoločnom živote so “svojím“ vlkom. Rozprávky o Karkulke, ale aj rozprávky o Akelovi, Bielom Tesákovi, Kazanovi atď, atď. Škodlivé sú oba extrémy.
O vlkovi je hlboko v našom podvedomí zakorenená predstava čohosi nebezpečného, temného a zvráteného. Jeden to nenávidí, druhý to miluje.
Ak nás na ňom neodolatelne priťahuje práve len toto, to tajomno, tak potom v tom našom vzťahu k vlkovi nie je niečo v poriadku a v skutočnej ochranárskej praxi sme ako “kamarád vlkú“ prakticky nepoužitelní.
Ale toto je samozrejme len môj, len jeden pohlad na vec.Keď nechcete,nemusíte to brať. Hlavne nie úplne doslova... :)
Budem však velmi rada za každú prípadnú reakciu.
Příspěvky porušující zákony ČR, příspěvky vulgární nebo přesahující hranice slušného chování či nesouvisející s tématem budou smazány